Štyri dni v osade
Dňa 27. 7. 2008 k nám zavítali z Bardejova otec Maroš a otec Marián s mládežou. Tú mládež tvorili mladí ľudia, niektorí aj študenti vysokej školy a rómski tínedžeri z bardejovskej Poštárky (rómske sídlisko, kde už 20 rokov pôsobia Saleziáni Don Bosca, majú tam svoju školu a pastoračné centrum). Prišli k nám do osady, aby s deťmi vykonávali aktivity, aby im ukázali aj niečo nové.
Ak sa mám priznať, nevedela som, o čo im tam pôjde a čo vlastne budú s tými deťmi robiť. Spali v Rakúsoch v základnej škole a do Strediska osobnej hygieny sa chodili sprchovať. Ja som bola poverená ich navigovať každé ráno do osady. Popoludní o štvrtej hodine zasa naspäť do dediny, kde ich čakala večera v reštaurácii, sprchy, kostol...
Prišli sme prvý deň do osady. Kopec detí ich tam už čakal. Pekne ich tam privítali. Bola som veľmi prekvapená, ako to deti z osady zvládali. Myslela som si, že to bude „divočina“, ale mýlila som sa. Rómske deti boli z toho určite prekvapené. Toto ešte v osade nemali a bolo to pre nich nové. Animátori z Bardejova pracovali s deťmi v skupinkách. Bolo to úžasné, ako to s nimi zvládali. Vedeli im dať najavo lásku. Deti tú lásku vycítili. Boli na nich tak naviazaní, že ich pekne počúvali, rozumeli im, ešte aj tí najmenší. Boli živé, ale po stránke správania sa boli super.
Otec Maroš povedal, že sa im v osade veľmi páči a deti sú zlaté oproti deťom z Bardejova, ktoré sú oveľa divokejšie. Aby sme im nekrivdili, lebo sú oveľa horšie osady.
Ak by som mala opísať tých ľudí z Bardejova, tak sú to ľudia s veľkým srdcom, ktorí rozdávajú lásku aj rómskym deťom. A poznám takých ľudí aj u nás v dedine.
Veľmi si prajem, aby sa rómske deti dostali na vyššiu úroveň po stránke vzdelanostnej aj výchovnej.
Ľudmila Mirgová