Rob, čo môžeš, s tým, čo máš, tam kde si...
Ako členka prípravného výboru chcem aj ja svojou troškou prispieť k hodnoteniu osláv z môjho pohľadu.
Veľa krát sa stáva, že napriek maximálne vynaloženému úsiliu počas premiéry niečo zlyhá. Niekedy je to technika, niekedy ľudský faktor. Myslím, že organizačná skupina, v ktorej som bola ja, vynaložila maximálne úsilie, aby urobila pre prípravu osláv všetko. Trošku som sa bála, že všetky sily sme nechali už v príprave. Ale keď prišiel deň „D“, celé to finále sa začalo odvíjať a točiť ako dve ozubené kolieska. A keď sa tie kolieska dotočili a konečne sme si s kolegyňami sadli v nedeľu večer za prestretý stôl, blažene sme si vydýchli. A tento blažený pocit v nás zostane ešte veľmi dlho a bude nás posilňovať v ďalšej činnosti.
Chcem poďakovať tímu ľudí, s ktorými sa mi tak dobre spolupracuje, tímu nadšených mladých ľudí, z ktorých si, dúfam, vychovávame svojich nasledovníkov a všetkým ľuďom, ktorí nás pozitívne motivujú. Mala som možnosť bližšie spoznať niekoľko skvelých ľudí. Nie všetci sa síce narodili v Rakúsoch ako ja, ale dali im svoje srdce, tak ako ja. Môžeme mať rozdielne názory na rôzne veci, ale kým budeme hľadať to, čo nás spája, nie čo nás rozdeľuje, bude sa nám tu všetkým dobre žiť.
Chcem poďakovať aj mládeži, ktorá pripravila jánsky oheň. Bol pýchou obce, pretože jánske tradície udržiava už len málo obcí. Málokto si však vie uvedomiť, akú námahu si vyžaduje „stavba“ jánskej vatry.
A na záver ďakujem predsedovi prípravného výboru, ktorý to celé na podnet starostu obce zostavil a koordinoval. Je pravda, že sme všetci prispeli k dotvoreniu celého programu. Ale nebyť jeho vynikajúcej idey a konštrukcie by sa celý ten kolos mohol zrútiť ako domček z karát.
Mgr. Monika Jurašková, riaditeľka CVČ